HISTÓRIA
Samojedi (Nenci) boli dlhší čas zaraďovaní medzi historicky
vymreté národy Eurázie, veľmi málo sa vedelo o ich pôvode a
kultúre. Novšie archeologické a etnografické výskumy
poskytli informácie o pôvodných ázijských národoch, medzi
ktoré patria aj Nenci. Kmene Samojedov migrovali na svoje
súčasné územie na začiatku 1. storočia n.l.Sídlili na
hranici Európy a Ázie, presnejšie medzi Bielym morom a
Jenisejom. Boli to kočovní ľudia, ktorí sa živili nielen
rybolovom a lovom, ale aj chovom sobov, ktoré na rozdiel od
iných nomádov využívali najmä ako ťažné zvieratá, teda
nielen na mlieko a mäso. Chov obrovských stád sobov vyžadoval
aj dobrých pastierskych psov. Nenci chovali psy, ktoré volali
Bjelkier, ktoré im strážili stáda sobov, príležitostne
pomáhali pri love a pri ťahaní saní. Ich obydliami boli stany
zo sobích kožušín tvaru týpí, ktoré sa dali ľahko
rozložiť a presunúť na iné miesto, keď soby spásli všetok
mach.
Samojedi boli medzi severskými nomádmi veľmi unikátny národ,
hlavne pre ich blízky pracovný a osobný vzťah k ich psom.
Bolo bežné, že každý člen rodiny si vzal jedného psa so
sebou do ich obydlia a nechali psíka spať spolu s ním pod
sobími prikrývkami, aby ich zohrievali. Deti mali dovolené
hrávať sa so šteniatkami, dospelé psy zasa strážili a
ochraňovali deti počas neprítomnosti dospelých a ženy tohto
národa často odchovávali šteniatka, ak toho fena z rôznych
dôvodov nebola schopná. Je známe, že Samojedi často
odmietali vzdať sa svojich psov a predať ich cestovateľom v
období, kedy títo začali prenikať na ich územia.
Samojedi boli veľmi jednoduchí ľudia a nebolo neobvyklé, že
využívali svojich psov aj na kožušiny. Väčšinou to ale
boli psy, ktoré neboli k človeku priateľské, boli agresívne
alebo príliš veľkí jedáci, či príliš slabé psy. Takýmto
spôsobom vlastne robili výber najvhodnejších jedincov pre
ďalší chov. A keďže sa na svojich cestách veľmi zriedkavo
stretávali s ostatnými rodinami , nedochádzalo ku kríženiu
rôznych psov a bola tak zachovaná určitá " línia".
Či už pôvodní chovatelia robili tento výber s určitým
cieľom alebo nie, predsa len dodržiavali presné pravidlá.
Hlavným kritériom výberu bola priateľská vyrovnaná povaha
psa, jeho sila a vytrvalosť. Agresívne psy sa bez milosti stali
ozdobou ich kožuchov. Počas storočí sa neskôr vyvinulo
silné a odolné plemeno, ktoré pracovalo bok po boku človeka,
zabezpečovalo mu pohodlie domova a bojovalo neľútostne v
bitkách za svojho pána, ktorého chcelo potešiť.
Pôvod plemena Samojedský pes sa datuje do obdobia 10000 rokov
p.n.l., čím sa zaraďuje medzi najstaršie plemená vôbec.
Keďže Samojedi nikdy svoje psy nezabíjali na mäso, nebili ich
a dobre sa o nich starali, vyvinul sa medzi nimi vzácny vzťah
dôvery. Dá sa povedať, že Bjelkier psy boli určitým
spôsobom uctievané. Tento vzťah sa premietol aj do
neskorších čias, kedy sa objavením kmeňov Samojedov a ich
Bjelkier psov vo Veľkej severskej expedícii dostali títo psy
až da dvor cára a jeho rodiny a ako kráľovský pes bol
dávaný do daru európskym celebritám. Na druhej strane
polárni objavitelia takisto zistili vzácne vlastnosti týchto
psov a začali ich využívať vo svojich expedíciách. Vek
polárnych objavov od roku 1870 do roku 1912 vyniesol na výslnie
všetky plemená severských psov. Ako prvý použil samojedské
psy vo svojich expedíciách Nansen a predstavil tak samojedov
západnému svetu. Major Frederik G. Jackson priviezol prvých
psov do Anglicka a jedného z nich - čisto bieleho psa menom
Jacko predstavil po návrate domov kráľovnej Alexandre. Osem
ďalších psov daroval r. 1899 manželom Kilburn-Scottovým,
ktorí potom patrili medzi zakladateľov chovu samojedov v
Anglicku. Sám Jackson sa stal prvým prezidentom Asociácie
Samojedov v Anglicku. Ďalšími cestovateľmi, ktorí použili
Samojedy vo svojich expedíciách bol Gróf d´Ambruzzi v ceste
na Severný pól, Carsten E. Borchgrevink, ktorý viedol
expedíciu do Antarktídy a aj Roald Amundsen. Veľa dnešných
šampiónov sú potomkami hádam najznámejšieho Samojeda v
histórii,psa meno Antarctic Buck, ktorý bo v roku 1908
importovaný z Austrálie do Anglicka z Borchgrevinkovej
expedície.
VZHĽAD
Usmievavý výraz, šibalský pohľad tmavých očí a nádherná
biela srsť – to je samojed. Vyžaruje z neho krása, sila,
hrdosť a ušľachtilosť. Pôsobí dojmom odolného a silného
psa. Je typický klusák a rovnomerným tempom dokáže prekonať
veľké vzdialenosti. Jeho ozdobou je bohatá a hustá dvojitá
srsť. Pripúšťa sa farba čisto biela, krémová
(piškótová) alebo biela so žltkastými znakmi. Srsť má na
končekoch strieborný nádych.. Krycie chlpy by mali odstávať
od tela. Podsada je krátka, mäkká a hustá, počas zimy je
taká hustá, že nie je možné prstom sa dotknúť kože.
Vďaka týmto osobitým vlastnostiam sa sneh nemôže
nazhromaždiť na srsti a pes ho môže ľahko otriasť dole. Psy
pĺznu väčšinou raz, sučky dvakrát do roka, keď strácajú
hustú podsadu, ktorá sa môže spriadať na teplé oblečenie.
Srsť nemá psí zápach. Samojedove tmavohnedé mandľovité
oči zošikmeného tvaru a tmavé viečka redukujú žiarenie
odrážajúce sa od snehu. Prsty na labkách sa môžu
roztiahnuť ako nasadené snežnice. Medzi nimi je veľmi hustá
a dlhá srsť, ktorá chráni pred nahromadením ľadu a
zaisťuje tiež stabilitu na klzkom povrchu. Za extrémne
chladného počasia slúži skrútený chvost na zakrytie nosa,
keď pôsobí ako filter na zohriatie a zvlhčenie vzduchu,
ktorý pes vdychuje.
POVAHA
Napriek
severskému pôvodu sa samojed dobre adaptoval na teplejšie
podnebie a znáša i teploty na Floride, v Taliansku alebo v
Austrálii. Môže spať vonku, hoci preferuje spanie v dome,
potrebuje stráviť podstatnú časť dňa ako milovaný člen
rodiny, byť v centre každodenného diania. Prispôsobí sa aj
životu v byte, pokiaľ mu doprajeme pravidelné vychádzky.
Priaznivci samojedov považujú zanietené zapojenie sa samojeda
do života človeka za jeho najväčší prínos. Je nádherným
kamarátom a verným ochrancom detí. I keď bol samojed prvým
čistokrvne chovaným plemenom saňových psov, ľudia si ho
dodnes mýlia s veľkým bielym špicom, napriek tomu že samojed
je väčší a silnejší. Špic má iný tvar lebky a iný
výraz tváre. Ako všetky saňové psy, aj samojed bol
obdivovaný pre svoju výnimočnú odvahu. Jeho povahu vystihuje
známy výrok z obdobia dobývania pólov: „Saňové psy
pracujú pre ľudí, samojed pracuje s ľuďmi“. Typická je
preňho silná potreba mať kontakt s človekom. Vždy je milým
spoločníkom šíriacim okolo seba pohodu a dobrú náladu.
Plemeno samojed je naozaj jedinečné. Žiadne iné plemeno
nemôže súperiť s jeho veselou povahou. Ľahko sa
prispôsobuje rôznym životným situáciám. Občas má sklon
„uvažovať“ o poveloch svojho pána. Potrebuje trpezlivého
a jemného majiteľa. Nemožno ho vycvičiť k agresivite voči
ľuďom, lebo je priateľský ku každému. Samojed je pes pre
toho, kto má zmysel pre humor a uprednostňuje aktívne
trávenie voľného času. Je verný, oddaný, pozorný,
neuveriteľne pracovitý a samostatný, a preto sa hodí k
človeku s rovnakými vlastnosťami. Samojed je pes, ktorý sa
stále usmieva. Usmievavý výraz mu dávajú zdvihnuté kútiky
čiernych pyskov. Okrem využitia na polárnych expedíciách sa
samojedi používali ako pracovné psy, a to vo Švajčiarsku pri
stavbe železnice v Alpách alebo pri zimnom zásobovaní v
nedostupných oblastiach. Dnes môžeme samojedov vidieť nielen
vo výstavných kruhoch, ale tiež na súťažiach poslušnosti,
súťažiach v pasení, agility. Samojedi milujú preteky psích
záprahov, skijöring, weight pulling, či dog tracking.
Používajú sa aj ako sprievodcovia nevidomých alebo na
canisterapiu.
STAROSTLIVOSŤ
Ako
vychovať samojeda
Každý chcem mať svojho psa vytrénovaného a poslušného, ale
požiadavky ľudí na ich tréning a poslušnosť sú veľmi
rôzne. Ak chcete byť úspešní pri tréningu samojeda, musíte
rešpektovať základné charakteristiky a vlastnosti plemena:
samojed je najšťastnejší v ľudskej blízkosti, chce byť
súčasťou rodiny a chce vás potešiť, očakáva však
určitú nezávislosť a voľnosť, je dosť inteligentný na to,
aby vedel byť prešibaný a nájsť pre neho samého najlepšie
riešenia. Má inštinkty lovecké a pastierske, strážne len
minimálne. Ako vidíte, je to mix odlišných charakteristík a
k tomu treba ešte prirátať to, že každý jeden pes je
rozdielny, vykonáva príkazy na báze dobrovoľnosti, chce vás
potešiť. Preto naňho platí metóda pozitívneho odmeňovania.
Starostlivosť o srsť
Pohľad na očesaného a okúpaného samojeda je úžasný.
Samozrejme to vyžaduje určitú starostlivosť. Je dobré
prečesať jemne samojeda každý keď obyčajnou kefou na vlasy,
ktorou mu nepovytŕhame srsť, len ju zbavíme nečistôt a
predídeme tak aj je schlpeniu. Táto každodenná starostlivosť
o srsť je ideálne, ale nie vždy sa to dá stihnúť. Preto si
stanovme realistickejší cieľ: prečesať samojeda raz -
dvakrát týždenne. Takisto ho nemusíme vyčasať dokonale,
stačí, ak sa sústredíme na jednu časť tela a tú
prečešeme poriadne a o pár dní môžeme zasa pokračovať. Je
vždy lepšie dokonale vyčesať aspoň časť srsti, ako len
"prebehnúť" celé telo po povrchu - to samojedovi ani
vám veľmi nepomôže, lebo práve jemná podsada je kameňom
úrazu - tú treba vyčesať poriadne až na kožu. Napriek
všetkým predsudkom voči bielym psom, samojeda netreba často
kúpať. Nanajvýš tak 1 - 2 krát ročne, prípadne podľa
potreby ak sa veľmi zašpiní i zablatí. Samojed nezapácha a
pokiaľ nie je príliš špinavý, špina z neho veľmi rýchlo
sama opadá - postupný m schnutím. Pokiaľ sa zablatí,
môžeme mu umyť tie časti tela, ktoré má špinavé,
jednoduchšie je ale nechať ho vyschnúť a potom vyčesať. Je
to "samočistiaci" pes, ktorý sa čistí precízne ako
mačka, pretože neznáša byť špinavý. Je odskúšané, že
aj fľaky od trávy po niekoľkých dňoch zo srsti jednoducho
zmiznú.
A čo v lete?
Tak ako každý pes v letnom období, potrebuje aj samojed
neustále čerstvú vodu a tienisté miesto, kam by sa mohol
schovať. Ak chováte samojeda vo vnútri, bude potrebovať
chladné miesto, ako dlaždice alebo linoleum. Miesto si nájde
sám - najčastejšie pri dverách, kadiaľ fúka. Vonku si
väčšinou vykope plytkú jamu, aby sa dostal k chladnejšej
pôde alebo si nájde miesto v tieni. V lete by sme ho nemali
trénovať cez deň, ale len na večer a skoro ráno, aby sme
predišli prehriatiu. Samojed vypĺzne v letnom období, takže
mu na ochranu proti slnku ostane len vrchná vrstva srsti.
Samojeda NIKDY nestriháme, hlavne nie cez leto!! Hrozilo by mu
spálenie kože.
Zdravý samojed je veľmi aktívny a pohyblivý, zaujíma sa o
všetko, čo sa okolo neho deje. Sú to psy, ktoré nie sú
bežne náchylné na choroby, sú odolné a dožívajú sa veku
14 - 16 rokov. Potrebujú však tréning, pohyb, aby sa udržali
v dobrej kondícii. Samojed je univerzálny pes, dá sa s ním
chodiť na prechádzky, túry, ísť na bicykli, behať,
trénovať agility, ísť na bežkách v zime alebo trénovať
ťahanie saní i trojkolky.